PRAHA a jej histórie
hviezda strieborného plátna 30.tych rokov 20.storočia, herečka Hana Vítová, prežila svoj život v secesnom činžovnom dome speváckeho spolku Hlahol na Masarykovom nábreží. V tom istom dome žila aj Adina Mandlová z trojice najobsadzovanejších prvorepublikových herečiek (trojlístok dopĺňa Lída Baarová).
TŘEBÍČ
- v židovskom meste sú zachované dve synagógy, jednej sa hovorí stará a druhej nová; tá stará bola postavená v roku 1639, "nová" o 30 rokov neskôr sa tiež nazýva zadná, lebo sa nachádzala ďalej od vstupu do židovského mesta. Práve tú možno v meste navštíviť, pretože slúži ako pamiatka. Skôr než sa ňou stala, v 20. rokoch 20.storočia bola odsvätaná, pretože ju už príslušníci komunity nevyužívali, a tak ju v roku 1926 kúpil miestny podnikateľ pán Subak, ktorý mal na okraji židovskej štvrte garbiarsku dielňu a neskôr továreň na spracovávanie koži a v budove skladoval kože. Po druhej svetovej vojne začal stavbu využívať národný podnik Zelenina, ktorý tam skladoval prevažne zemiaky, a to je dôvod, prečo sa v dalej časti interiéru nezachovali nástenné maľby. Dekorácia zachovaná na hornej časti stien je pôvodná z 18.storočia a možno vidieť zobrazené modlitby z tóry, kvetinové ornamenty a na strope tri "zrkadlá", z ktorých dve krajné zobrazujú hviezdnu oblohu a prostredné západ slnka. Vyobrazenia v sebe nesú symboliku, napríklad po západe slnka sa odohráva mnoho židovských sviatkov.
- Prvé zmienky o Židoch sa objavujú na začiatku 14. storočia, odhaduje sa, že v Třebíči žila v 18.-19. storočí početná židovská komunita, okolo 1500 až 2000 ľudí, čo bolo naozaj dosť, lebo v tom čase žilo v meste celkovo 4 až 5 tisíc obyvateľov.
- Na základe nariadenia miestneho panovníka Jána Jozefa Valdštejna v roku 1723 vzniklo v meste židovské ghetto a Židia sa museli presťahovať do určenej lokality, kde bolo vtedy cca 50 domov, do roka síce postavili ďalších 50 domov, aj tak to však znamenalo, že v jednom dome žilo cca 25 ľudí, čiže približne 3 rodiny. Takáto situácia v Třebíči trvala až do roku 1848, kedy bolo v Rakúsko-Uhorsku vyhlásená náboženská sloboda. Mnohí Židia to využili a presťahovali sa do väčších miest, do Brna, Prahy, no najmä do Viedne.
- Začiatkom 20. storočia žilo v meste len okolo 300 Židov, tí boli v roku 1942 všetci deportovaní do Terezína a neskôr ďalej na východ, väčšina z nich skončila v Osvinčime, pričom holokaust prežila necelá dvadsiatka z nich. Dnes nie je v Třebíči žiadna židovská komunita (rok 2015).
V súčasnosti patrí synagóga do správy mesta a konajú sa v nej rôzne kultúrne akcie a podujatia. (stavba je po rekonštrukcii, 1988-1997)
Predná synagogá (Stará synagoga) nie je verejnosti prístupná, do roku 1939 plnila svoju funkciu, potom chátrala, a počas okupácie ju dokonca aj nacisti využívali ako sklad, v istom období malo mesto plány na jej zbúranie, k tomu nedošlo, lebo v roku 1953 ju dostala Československá cikrev hustistská a jej patrí budova dodnes.
- Ženy a muži sa v synagógach modlia oddelene, ženy na galérii (čiže akoby "na poschodí"), ku ktorej vedie osobitné schodisko.- Tóra písaná hebrejsky, ručne, sprava doľava na pergamen vyrobený z koží košer zvierat a aj jednotlivé zvitky sú zväzované kožami košer zvierat. Spôsob ukladania tóry na presný, ceremoniálny postup. Keďže sa tóry nemožno siahnuť rukou, používa sa na čítanie ukazovadlo.
Najrozsiahlejšia a najzachovalejšia židovská štvrť mimo územia Izraela, 123 domov a 2 synagógy. Ako sa to vôbec stalo? Keď sa po roku 1848 mnoho Židov zo štvrte odsťahovalo, bolo vidieť, že je v úbohom stave, následne sa začalo meniť na sociálne ghetto, a vo štvrti prebývali tí najchudobnejší, ktorí nemali na opravu. V 60.rokoch bol vypracovaný plán na asanáciu starej židovskej štvrte, no na výstavbu panelákov sa nenašlo dosť finančných prostriedkov, takže časť ešte pár rokov chátrala až prišli 90.te roky a tendencia sanovať to, čo zostalo, až sa v roku 2003 dostala Židovská štvrť v Třebíči na Zoznam UNESCO spolu s Bazilikou svätého Prekopa a židovským cintorínom ako svetový unikát, ktorý dokladuje, ako dve rôzne kultúry a náboženstvá dokázali spolunažívať bez väčších konfliktov počas mnohých storočí.
- Familintské zákony mali za cieľ upraviť a koordinovať rodinnú politiku u Židov, a v praxi to znamenalo, že sa z rodiny mohol oženiť a založiť si rodinu len prvý syn. Čo to znamenalo, a aké príbehy život v židovskej štvrti naísal, o tom sa môžete dozvedieť na exkurzii do Tŕebíča s cestovnou agentúrou www.spanielsky-vtacik.sk a sprievodkyňou Miroslavou Mrázikovou. Rovnako tak o tradíciách a zvyklostiach v židovských rodinách. (rabín, košer, mezuza, šabat, chala, barchet, getuba, chanuka, Hamanove uši)
