Je to jedno z miest, o ktorých sa počas 2-hodinovej prehliadky mesta v malej skupine dozviete aj to, že stojí na ostrove. Jeho hrdá adresa je Kúpeľný ostrov 2. Kúpeľný ostrov ako oáza v oáze. Vedie naň most, po ktorom bolo napríklad zakázané chodiť naboso. Prečo?

Kamzík

Ak ho chcete vidieť, treba vyjsť do vyššej nadmorskej výšky. Títo dvaja krásavci sú odfotení v lete 2021 v Nízkych Tatrách, pri Krúpovom sedle cca 1900 metrov nad morom, na turistickom chodníku medzi Chopkom a Ďumbierom. Rozbehli sa po lúke na strmom svahu priamo smerom ku mne. Fakt rýchlo. Vidíte tie zadné nohy v lufte? Keď som cvakla spúšťou, už mi od strachu aj vzrušenia srdce bilo ako zvon a v ušiach hučalo. Zrazu ma zbadali. V sekunde zabrzdili. Zvrtli sa o 90° a švihali do kopca. Divoko bijúce srdce som ešte hodnú chvíľu počula v hlave ako ozvenu zvona. A zážitok trvá...

Vraj je prakticky isté vidieť kamzíka, ak sa z Chopku vyberiete smerom na Dereše. To je presne opačná strana ako trasa Chopok - Ďumbier. Sledovať kamzíka ako obratne, opatrne a noblesne zbehne skalnatý kopec za pár desiatok sekúnd, je hodný rešpektu a tichého obdivu. K tomu s kým a čím spolužijeme.

Nádherný 275-ročný platan javorolistý

v upravenej, udržiavanej záhrade Budatínskeho hradu v Žiline. Mohutný strom s obvodom viac ako 6 metrov je od roku 2016 označený tabuľkou ako slovenský strom roka. Hradno-záhradný areál je veľmi priateľský k dospelým aj detským návštevníkom. Mimochodom, viete, kde rastie napríklad najkrajšia slovenská lipa?

V areáli Budatínskeho hradu je stála drotárska expozícia. A hneď v susedstve Budatínskeho parku je ďalšie výnimočné miesto: sútok riek Kysuce a Váhu.

Skalica

Hovorí sa, že v tomto meste buď zvony zvonia alebo vietor fúka.

Z veže farského kostola sv. Michala dovidíte na Moravu, ukáže sa nezvyčajný tvar hlavného námestia, zvyšky mestského opevnenia, spočítate veže v meste. V stredovekom slobodnom kráľovskom meste majú Kalváriu, kde sa stretávajú a spolu sedávajú mladí, románsku rotundu sv. Juraja, aj miesta, kde svoj umelecko-architektonický odtlačok zanechal Dušan Jurkovič. A samozrejme skalický trdelník a skalický rubín. A na budove radnice je niečo, čo vyzerá ako mierne farebne upravený slovenský znak. Je to však sk.alický erb.

Menej známeho súrodenca Vršateckých bradiel

z diaľnice síce neuvidíte, ale ľutovať návštevu bradla Krásin určite nebudete. Nad Dolnou Súčou leží výnimočný kúsok zeme, ktorej domáci uchránili myšlienku, udržiavajú a vracajú jej pôvodný charakter, pričom ju s radosťou predstavujú návštevníkom a správajú sa ako štedrí hostitelia. Na trase náučného chodníka môžete zažiť niekoľko mikropríbehov z tohoto sveta, využiť jedno z dvoch ohnísk, nájsť si svoju chvíľku na splynutie s vetrom či vesmírom, ďalekohľadom šmírovať Trenčiansky hrad alebo ikonický Vápeč. Objednajte si čistú viditeľnosť a raj na zemi si môžete užiť práve tu. Na bradle, ktoré vznikalo na morskom dne v čase druhohornej jury. Ale viac sa dozviete od rodáka z Beckova, ktorý kameňom zasvätil svoj život a aj miestne dôkladne prezeral a skúmal. A národný ústav dnes nesie jeho meno...

Korňanský ropný prameň

Z kysuckého brehu v obci Korňa, neďaleko Turzovky, už dlho vyteká prameň. Vyskúšali sme. Koniec ukazováka obtiahla viskózna žltkavá tekutina, mazľavá na dotyk, páchnuca technickým olejom.

Ropný prameň je miesto, odkiaľ naozaj vyvierala ropa a unikal plyn, ale opakované testy na výťažnosť sa ukázali ako neefektívne, preto je dnes vrt k ropnému prameňu zabetónovaný do hĺbky 600 metrov. Avšak cez samovoľný výver sa na povrch dostáva voda spolu s ľahkou ropou. V okolí pozvoľne vytekajúceho pramienka rastie najbujnešia a najzelenšia augustová tráva široko-ďaleko.

Za prírodnú pamiatku je tento ropný prameň vyhlásený od roku 1973 a v roku 2020 ho umelecky obohatili železní korňanskí Strážcovia prameňa.

Kúpeľné mestečko

na strednom Považí má takmer rovnaké zloženie termálnej vody ako piešťanská.
Trenčianske Teplice, cez ktoré preteká potok Teplička, leží v údolí medzi Klepáčom a Grófovcom, kopcami Strážovských vrchov.

V pravom dolnom rohu, v kopci, medzi stromami v lone prírody je kúpalisko Zelená žaba. Nejedno dieťa sa naučilo plávať práve tam. Dielo českého architekta Bohuslava Fuchsa vzniklo medzi vojnami, a preto na tom zvláštnom mieste, aby tam čo najdlhšie svietilo slnko.

Domašínsky meander

vyzerá takto zo Starhradu, Starého hradu alebo Varínskeho hradu. Zrúcanina, ktorej sa hovorí všetkými týmito názvami, a ktorej vlastníkmi boli Pongráczovci, sa až v roku 2017 dostala medzi národné kultúrne pamiatky. A od roku 2019 mu venujú čas dobrovoľníci z občianskeho združenia na záchranu a obnovu stávajúceho objektu zbudovaného v stredoveku nad oblúkom Váhu.

Cez Domašínsky meander sa plavilo už veľa pltí, práve v tomto úseku boli obávané vážske skaly Margita a Besná. Kedysi účelovo, dnes zážitkovo.

A ak vás výrazne spomalí prihustá doprava pred Strečnom v smere do Žiliny, pozrite sa naokolo, pravdepodobne idete krokom okolo skvostnej slovenskej riečnej zákruty.

medzi Českom a Slovenskom, nad Papradnom, v Javorníkoch. Hore sú tri kríže ako spomienka na 3 vojakov z II. svetovej, drevená rozhľadňa a oddychové miesto s ohniskom.

Frekventované miesto. Horské bicykle, peší turisti, bežkári. Všetky vekové kategórie.

Ešte 1. mája snežienky na obdiv, začiatkom decembra už slušná snehová pokrývka. A pod Stratencom z našej strany Kohútka a na moravskej Veľké a Malé Karlovice na radosť pre lyžiarov.

je pamätník sovietskym vojakom, ktorí padli počas II. svetovej na našom území. Pokojné miesto s vyhliadkou aj na Bratislavský hrad.

Architekt sochár Ján Svetlík a sochár Alexander Trizuljak sú tvorcami monumentu pokrytého žulovými platňami, ktorý sa týči k nebu do výšky 62 metrov od apríla 1960. Socha vojaka na vrchole v sebe nesie aj trojitú duchovnú symboliku, ktorú mu jeho autor vložil do zámeru tak, aby bola čitateľná pre tých, čo medzi riadkami vedeli čítať aj v režime, keď sa slovo duchovnosť verejne nepoužívalo.

Keď sa na Slavín budete pozerať, všimnite si žrď, ktorú má vojak v rukách a na ktorej veje zástava. Je vyrobená zo 4 hlavní tankov, ktoré oslobodili Bratislavu. Bolo to 4.4.1945.

Návštev zažil viac než dosť. Pozvaných aj nepozvaných.

Niektoré pohľady naň sú výnimočne zaujímavé: z mesta z Obchodnej ulice, z druhej strany Dunaja, z mosta Apollo, z toalety v reštaurácii Ufo na Novom moste alebo tento zo Slavína. Decembrový a nastylovaný v mäkkom svetle.

O hrade sa kedysi hovorilo, že vyzerá ako obrátená posteľ alebo stôl. Bolo to v čase, keď nosil žltohnedý make-up múrov.

Ako posteľ alebo stôl by neobstál. Nemá totiž všetky "nohy" rovnaké. Bratislavský hrad má len jednu vežu a tie ostatné tri sú vežičky. Svoju súčasnú dispozíciu dostal v 30. rokoch 15. storočia. A svoju pôvodnú -bielu- farbu fasády v roku 2008.