Máloktorej krajine sedí charakteristika „križovatka kultúr“ tak, ako práve Bosne a Hercegovine.

Bosna a Hercegovina leží na západnej strane Balkánu. Geograficky sa delí na väčšiu severnú (Bosna) a menšiu južnú časť (Hercegovina).

Administratívne, podľa dohody podpísanej 21.11.1995 v americkom Daytone, je územie rozdelené na 3 časti, dve entity: Republika srbská (je entita v Bosne a Hercegovine), Federácia Bosny a Hercegoviny (je entita v Bosne) a oblasť Distrikt Brčko so zvláštnym statusom. Tento politický systém patrí k najkomplikovanejším na svete.

Bosna a Hercegovina susedí s Čiernou Horou, Srbskom a Chorvátskom.

Federácia Bosny a Hercegoviny pozostáva z 10 kantónov. Republika Srbska sa územne delí na 2 mestá a 61 okresov, tzv. opštin.

Najvyšším bodom Bosny a Hercegoviny je Maglić, 2386 m.

Historický región Bosna sa rozkladá na 78% spoločného územia a vymedzujú ju prevažne Dinárske vrchy a rieky Sáva a Drina. Obidve rieky spadajú do povodia Čierneho mora.

Hlavné mesto Sarajevo sa nachádza v centrálnej časti a má cez polmilióna obyvateľov.

Geograficko-historický región Hercegovina (kedysi Hum, Zahumlje, Humska Zemlja) ležaci na juhu Bosny a Hercegoviny tvorí 22% z celkovej rozlohy.

Západná Hercegovina sa, pre svoje podnebie a počet slnenčných dní, nazýva balkánskou Kaliforniou s typicky stredomorským podnebím, ktoré charakterizujú mierne zimy, horúce letá, stredomorská fauna a flóra. Najviac slnečných hodín ročne je v Mostare (2291, čo je toľko ako majú napríklad prímorské mestá v španielskej Andalúzii).

Východná časť Hercegoviny je riedko osídlená, zato husto posiata dvojtisícovými, predovšetkým vápencovými horami.

Povodie riek v Hercegovine ústi do Jadranského mora, hlavný tok je rieka Neretva, posledných 22 km preteká cez Chorvátsko.

Úlohu hlavného mesta a prirodzeného centra Hercegoviny plní Mostar.

Podnebie

Bosna na severe je chladnejšia a zelenšia než Hercegovina na juhu,
Hercegovina najmä v lete trpí suchom.
V hornatých častiach bývajú dlhé, tuhé zimy, leto krátke a celkom teplé.
V severných oblastiach s kontinenátnym podnebím sú relatívne mierne zimy a letá pomerne dlhé a primerane teplé.
Juhozápad krajiny má teplé letá a skôr kratšie a miernejšie zimy.

Podnebie ovplyvňuje georeliéf krajiny: vysoké horské masívy na veľkej časti územia, more z juhu západnej časti a kontinentálna Panónska nížina na severe. 

Primerne najteplejší mesiac roka je júl a najchladnejší zasa január.

V Bosne a Hercegovine vznikli 3 národné parky: Sutjeska (1965), Kozara (1967) a Una (2008).

Prvé dva majú priamy vzťah k národooslobodzovaciemu hnutiu počas 2.svetovej vojny.

V krajine je niekoľko prísne chránených území, napríklad pralesy Perućica, a aj mnoho veleznámch aj menej známych prírodných parkov, kaňonov, jazier; 

Najznámejšie alebo najnavštevovanejšie vodopády: Kravice, Jajce, Martin Brod, Bukovik; 
jaskyne: Vjetrenica, Bijambarska pećina, Hrustovača,
ak budete v Trebinji, odporúčame prekrásne stromoradie platanov.

Väčšina hadov v Bosne a Hercegovine je jedovatých. Obozretnosť pri pobyte v prírode je na mieste.
Ohrozeným zvieraťom v Bosne a Hercegovine je medveď hnedý.
V krajine je jediná ZOO, v Sarajeve.

Káva

..čaj si dám, až mi bude naozaj zle...
Obyvatelia tejto krajiny sú zvyknutí vypiť niekoľko silných káv denne, ku káve v kaviarňach podávajú pohár vody z vodovodu.

Vo väčších mestách sa začína šíriť typ kávy „talianske espresso“, na vidieku a v menších mestách zostáva tradícia domácej „tureckej“ alebo bosnianskej kávy. Tá sa pripravuje v džezve na 2 až 3 vzkypenia, v ktorej sa môže aj podávať, pričom sa prelieva do malých šálok a pomaly sa pije. Domáckym spôsobom pripravovaná káva už býva sladená. Nie je faux pas požiadať o mlieko do kávy.

Čaj nie je na Balkáne tak populárny ako káva, ale skvelý čaj na arabský spôsob je možné ochutnať v sarajevskej Baščaršiji.